Ak je v moslimskom svete niečo, čo neustále vyvoláva zlosť a nenávisť moslimských sunnitských náboženských fanatikov, tak to sú diela básnikov, ktoré sú často pre mnoho obyčajných moslimov zaujímavejšie, zrozumiteľnejšie a ľudskejšie ako posvätná kniha islamu – Korán. A presne to je aj osud a údel zbierky básní perzského moslimského básnika Chvádže Šamsuddína Muhammada Háfiza (ľudovo známeho len ako Háfiz), ktorý sa narodil najskôr roku 1320 kresťanskej éry v iránskom meste Šíráz av roku 138. Tento iránsky básnik dosiahol také výborné básnické umenie, že aj v dnešnej islamskej republike sa teší obrovskej popularite a je mu dokonca zasvätený jeden deň v roku – 12. október. Po viac ako sto rokoch znovu začíname vydávať preklady Háfizových básní do slovenčiny vykonané vynikajúcim českým znalcom moslimského sveta Jaromírom Břetislavom Košutom a popredným českým básnikom svojej doby Jaroslavom Vrchlickým s pomocou ďalšieho popredného znalca islamu Rudolfa Dvořáka. ***** Ale prečo som napísal, že jeho dielo vyvoláva nenávisť u sunnitských náboženských fanatikov? Pretože v islame existuje množstvo smerov poňatia výkladu toho, čo je islam, a napríklad šiitský islam je v určitom ohľade oveľa tolerantnejší a schopnejší spoznať hlboké myšlienky, ktoré sa nachádzajú v diele Firdausího, ale aj iných moslimských básnikov a filozofov. Veď básne Háfiza sú svojim textom vyslovene mnohokrát rúhačské, ale vnútorne kritizujúce pokrytectvo rádobyzbožných moslimov. Napríklad ako tieto jeho verše: „Buď dobrej mysle, Hâfiz! pi víno a sa opíjaj! ako iní nemeň alkorán, na klamnú pascu hriešnikov!“