Radový vojak Josef Sedlmeier počas vojny prešiel rôznymi frontami, bol ranený a jar roku 1945 ho zastihla spolu s ďalšími vojakmi na únikovej ceste smerom na západ, domov, prípadne do amerického vojnového zajatia, ktoré nebolo takým postrachom ako hroziace ruské zajatie. Ale stalo sa a na území Československej republiky padol do rúk oddielu Červenej armády. Udalosti dostali spád a tu sa začína príbeh, ktorý autor pôsobivo líči na hranici dokumentu a literárne spracovaných spomienok. Po týždňoch v zajateckých táboroch v Čechách sa Sedlmeier ocitol v napchaných nákladných vagónoch vlaku smerujúceho do zajateckých táborov Sovietskeho zväzu. Jozef bol veľmi mladý, rýchlo sa však naučil stratégiu prežívania v krutých táborových podmienkach. Jeho odysea ho viedla mnohými zajateckými lágrami v južnom Rusku a oblasti Kaukazu, vystriedal početné pracovné komanda, spoznal mnoho ľudí, zajatcov i dozorcov, Nemcov i Rusov. V knihe rozpráva o drine, šikanovaní, nedôstojných životných podmienkach, bezmocnosti, ale aj o priateľstve, súdržnosti, pomoci a pochopení. Pracovná šikovnosť, nezdolný optimizmus a humor a hlavne nezlomná nádej a viera v návrat domov mu pomohli prežiť. Rozpráva o ťažkých časoch, ale odstup a získaná životná múdrosť mu dovoľujú čitateľov pobaviť aj veselšími historkami.