Súbor štrnástich prozaických textov autora publikujúceho pod pseudonymom Pavel Drozd Za devätoro vetami nesie podtitul "postmodernej rozprávky", hoci samotné texty je ťažké žánrovo klasifikovať. Nie sú to klasické poviedky či novely, nejedná sa však ani o rozpliznuté postmoderné variácie a hry na vopred dané témy. Autor si od tzv. postmoderne udržuje náležitý odstup a vníma ju s mierne ironickým zveličením. Jeho príbehy alebo ich fragmenty sa vyznačujú sympatickou striedmosťou a pokorou, ale charakterizuje ich aj námetová pestrosť a mnohoznačnosť tiahnuca k symbolom ak jemným filozofickým reflexiám. Autor zachytáva svoje detstvo a mladosť, zložité životné peripetie, takže jeho texty môžu pripomínať akúsi quasi autobiografickú spoveď. Avšak autorský subjekt je vždy potlačený a do popredia vystupuje strhujúci príbeh, kombinujúci dialóg s vnútorným monológom. Čas a miesto, v ktorých sa Drozdove príbehy odohrávajú, sú rôzne: je tu sekvencia zo starej Prahy rovnako ako spomienka na malomesto osemdesiatych rokov 20. storočia. Exotické španielske a navyše historické prostredie je zas striedané tichom antikvariátu, v ktorom sa stretáva mladý básnik so skúsenou a životom trochu usmýkanou ženou a zároveň redaktorkou poézie. Je tu výstižný av kontexte českej literatúry nebývalo autentický text o "zamatovom dospievaní" generácie dozrievajúcej na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia rovnako tak ako "rozprávka o posmrtnom živote" alebo zas "rozprávka futuristická", "erotická" a "rozprávka o českej . "Rozprávka o princeznej so žltou hviezdou" vyvoláva reminiscenciu na židovský holokaust, "opísaná rozprávka" sa pohráva s predstavou, ako by mohol vyzerať "manifest katolíckej postmoderne". Konvolut Drozdových próz vyznieva krehko a melancholicky. Aj týmto subtílnym tónom sa odlišuje od súčasnej prozaickej produkcie u nás aj vo svete.