Hovorí sa, že musíme poznať minulosť, aby sme mohli pochopiť súčasnosť. Hrdinovia Ku Fejových poviedok akoby sa podvedome týmto krédom riadili. Čosi v ich vnútri ich neovládateľne pudí opustiť zabehané koľaje svojho života, podstúpiť bolestivú cestu labyrintom svojej pamäti a pokúsiť sa rekonštruovať dávno uplynulé mesiace a roky. Pri exkurzii do hmlistej minulosti však nenachádzajú žiadny zmysluplný príbeh ani pevný kľúč, ktorým by odomkli tajomstvo svojho života. Namiesto toho ich spomienky prebúdzajú temné, iracionálne sily, ktoré ich dovádzajú do krajiny plnej násilia, smrti a neuspokojených túžob...

Ku Fej (*1964) je profesorom naratológie a filmovej teórie na známej univerzite Čching-chua v Pekingu. Spravidla o sebe tvrdia, že je skôr pedagógom ako spisovateľom, do povedomia širokej verejnosti však vstúpil v 80. rokoch 20. storočia ako jedna z centrálnych postáv novej, experimentálnej vlny v modernej čínskej literatúre. Z toho istého obdobia pochádzajú aj poviedky výboru Zblúdilá loď. V 90. rokoch postupne vo svojich dielach radikálne experimenty s naratívnou štruktúrou opúšťajú, ako spisovateľ je však činný dodnes. V roku 2015 jeho Ťiangnanská trilógia obdržala prestížnu Mao Tunovu cenu, ktorá je v Číne udeľovaná raz za štyri roky najlepším románovým dielam.