Owen Barfield (1898-1997), básnik, sémiotik a epistemológ, sa v tejto knihe oberá evolúciou človeka v posledných troch tisícročiach: ako sa premieňala jeho participácia na prejavoch prírody, ako sa vyvíjala spiritualita, vedomie, racionalita, zodpovednosť k svetu. Svoj výklad podporuje doklady z antropológie, archeológie, výklady svätých i profánnych textov, a hlavne vždy a znovu fundovanými vhľadmi do jazyka a jeho premien. Priateľ a dlhoročný spolupracovník JRR Tolkiena a SC Lewisa: spolu odkrývali prahnutie ľudskej bytosti a ľudských spoločenstiev po význame sveta, ktorý sa skrze jazyk dáva prostredníctvom mýtov, kresťanstva a iných náboženstiev, vedy a humanitných náuk.

Barfield líči svoj pohľad na evolúciu, na rozpoznávanie javov okolo nás, na procesy, ktoré dovoľujú prisudzovať svetu význam. Zmyslové vnemy a ich spracovanie samozrejme – ale ešte väčší podiel majú pamäť jedinca aj kultúry, tradície, a jazykové dedičstvo. V týchto premenlivých kulisách sa nám svet nejako dáva, zakaždým inak. Kniha sa sústreďuje na dve zásadné témy. V prvom rade ide o to, ako sa postaviť k tým stránkam sveta, ktoré sa z princípu nemôžu človeku nikdy javiť – najmä ide o mikrosvet a tú časť minulosti, keď človek ešte nebol. Ešte dôležitejšou témou je však výzva pre súčasnosť: autor načrtáva nový druh participácie na svete po tom, čo bola stará zmluva s prírodou postupne rušená.