Barokový, rokokovo upravený zámok Jemniště sa nachádza asi 10 kilometrov sz od mesta Vlašimi, okres Benešov, Stredočeský kraj. Prvým písomne doloženým sídlom pánov z Jemniska bola tvrz zo 14. stor. V 18. stor. získal panstvo František Adam z Trauttmansdorffu, ktorý nechal vybudovať západne od starej pevnosti pohodlnejšie sídlo, dnešný zámok. Jeho stavba vznikla v prvej polovici 18. stor. nepochybne podľa projektu významného českého barokového staviteľa Františka Maximiliána Kaňku, s ktorým spolupracoval aj maliar Václav Vavrinec Reiner, ktorý sa podieľal na výzdobe kaplnky sv. Jozefa. FM . Kaňka bol pre zaujímavosť jedným zo staviteľov pražského Klementina. Tvrdza sa potom stala príbytkom pre zamestnancov pánov. Po požiari v roku 1754 boli interiéry zámku upravované az tejto doby pochádzajú aj maľby hlavnej sály od Felixa Antonína Schefflera. Roku 1773 získal zámok sobášom gróf Henrich Rottenhan, za ktorého sa jemnistické panstvo stalo dôležitým strediskom bavlnárskeho priemyslu. Rottenhan sa tiež podieľal na stavebných úpravách zámku v klasicistickom slohu a severne od budovy zámku založil veľký prírodný anglický park a zrušil štýl vtedajšej francúzskej záhrady. Po 2. svetovej vojne pripadlo panstvo štátu. Medzi rokmi 1953 – 1961 bola na zámku Jemniště inštalovaná výstava odievania, jednalo sa o pobočku Umelecko- priemyselného múzea v Prahe, v rokoch 1962 – 1974 využívalo priestory benešovské okresné múzeum a do konca 90. rokov bola v zámku okrem dobovo zariadených interiérov mundi (veľká zbierka máp a plánov od holandských kartografov z konca 17. stor.), spomínaná expozícia dnes už nie je súčasťou zámockej prehliadky. Po roku 1989 bolo Jemnisko v reštitúcii vrátené rodine Šternberkovcov. Teraz je jeho majiteľom Jiří Šternberk, ktorý sídlo taktiež obýva. Zámok Jemniště je pôvabná poschodová stavba, ktorá bola postavená hlavne na letné užívanie. Dominuje tu elegantný štít s balkónom, ktorý zvýrazňuje vstup do zámku. Nižšie budovy po stranách zámku slúžili na hospodárske účely. Napájajú sa na hlavnú zámockú budovu takmer v pravom uhle a vytvárajú tzv. čestný dvor, srdce barokovej zámockej architektúry. Zadné priečelie zámku je obrátené do parku. Za FATrauttmansdorffa bol park francúzskeho typu, kde boli typické prísne geometrické línie, sochy a fontány. Často bol využívaný na organizovanie záhradných slávností, na ten istý účel boli vybudované aj dva záhradné pavilóny. Na prelome 18. a 19. stor. bola baroková záhrada premenená na romantický anglický park. Jedinou pripomienkou niekdajšej francúzskej záhrady je úprava čestného dvora a novozaložený libosád na pravej strane zámku. Rozsiahly anglický park upúta nielen romantikov a milovníkov prírody, je oživený sústavou rybníkov, novo upraveným nádvorím, francúzskou záhradou, Giardinettom, skalkou a vresoviskom, môžeme tu zhliadnuť pávy a okrasné vodné vtáctvo. Prehliadka zámku nám dnes ponúka zámocké interiéry vybavené dobovým nábytkom z baroka a rokoka. K najkrajším interiérom patrí zámocká kaplnka Sv. Jozefa s výzdobou Václava Vavrinca Reinera, Felixa Antonína Schefflera a Mateja Bernarda Brauna. Ústredným priestorom zámku je tanečná sála prestupujúca dvoma poschodiami, ktorej stropy a steny zdobia rokokové maľby od Felixa Ant. Schefflera a barokové štukové reliéfy od Mateja Bernarda Brauna. Zámok nám ponúka aj zlatý a modrý salón, bývalé spálne, zelená predizba a modrý kabinet. Svoje chvíle si môže návštevník spríjemniť v novej zámockej kaviarni upravenej v štýle 30. rokov.