Najvýznamnejšiu dominantu Chlumce nad Cidlinou - zámok Karlova Koruna - dal postaviť ako svoje reprezentačné sídlo gróf František Ferdinand Kinský, najvyšší kancelár a lovčí Kráľovstva českého, v rokoch 1721-1723. Plány vypracoval Giovanni Santini-Aichl, jeden z najvýznamnejších barokových architektov vtedajšej doby a podľa nich stavbu viedol ďalší zo známych staviteľov vrcholného baroka FM Kaňka. Zámok, ktorý dodnes tvorí výraznú a zďaleka viditeľnú dominantu polabskej krajiny, bol od začiatku využívaný na šľachtickú reprezentáciu svojich majiteľov. Časť svojho mena dostal po cisárovi Karlovi VI., ktorý honosnú novostavbu navštívil roku 1723, teda krátko po tom, čo bol v Prahe korunovaný. Druhá časť názvu vychádza z pôdorysu, ktoré stavitelia zvolili. Samotná stavba totiž pripomína tvar kráľovskej koruny a tomu zodpovedajú aj vnútorné priestory zámku. Tie tvoria dve veľké spoločenské sály obklopené ďalšími deviatimi salónikmi. Nevšedným architektonickým členením stavitelia dosiahli dokonalú priestorovú nadväznosť jednotlivých zámockých miestností bez použitia chodieb. Vysokú úroveň zámku dopĺňa priestranný anglický park so vzácnymi solitérmi a ukážkou francúzskej barokovej záhrady s oranžériou. Ani zámok Karlova Koruna nebol rovnako ako celý Chlumec ušetrený spojenie s veľkou sedliacku búrkou z roku 1775. Najväčšia časť vzbúrených sedliakov bola v okolí Chlumca obkľúčená, rozdrvená cisárskym vojskom a mnoho sedliackych zajatcov bolo dlhšiu dobu väznených a vyslých. ***** Mierka 1:250