Keby sa autor odvážil parafrázovať jedného z našich najväčších poviedkárov, nazval by asi tento súbor rozprávania Poviedky zo všetkých vreciek. Veď jedna z poviedok je vytiahnutá z vrecka od oleja umastených krátkych nohavíc jedenásťročného chlapca, ktorému zlá doba na dlhé roky vzala rodičov aj krásne detstvo, ktoré až do tej doby prežíval. Iná bola schovaná vo vrecku domácky vyrobených džínsov, ktoré vyučenému pubertiakovi ušil sused a zaplatil otec, ktorý sa práve vrátil z väzenia. Knižka obsahuje aj poviedku ukrytú vo vrecku prvého tmavého obleku, v ktorom osemnásťročný mladík na večernom gymnáziu skladal za veľkých ťažkostí, spôsobených nepriaznivým kádrovým posudkom, skúšku dospelosti. Päť poviedok nosil hrdina nášho rozprávania dva roky po vreckách naftou presiaknutej uniformy šoféra pomocných technických práporov, krátko PTP, kedy jeho veliteľ kapitán Vasil oslovoval všetkých podriadených vojakov, a nielen ich, namiesto súdruh, skurvenec. A keby sme obrátili naruby jedno z posledných vreciek, našli by sme v nej určite psiu známku z roku 2005 a vetvička alpskej plesnivca. Spoločným menovateľom všetkých uvedených bolo to, že okrem poviedok sa v nich už veľmi nenachádzalo. Boli to doby, ktoré boli bohaté hlavne svojou mladosťou. Ján Hlach si zostáva verný a rozpráva britkým a zábavným štýlom, nepostrádajúcim ostrovtipu, príbehy pretkané historkami niekedy pripomínajúcimi Haškove humoresky. Jeho texty sú nielen humorným, ale v prípade tých z obdobia po februárovej aj varovným svedectvom pre všetkých, ktorí by mali snahu tlieskať samozvaným mocipánom. Tomáš Mertl