Zbohom, mami, zbohom, oci... už navždy. Úmrtie rodičov má na ich dospelé osirelé deti často zvláštny vplyv. Bývajú to nečakané zmeny nálad, životných postojov a vzťahov k blízkym osobám. Akoby sme až v tejto chvíli skutočne dospeli. Táto oblasť je nečakaná a neznáma pre každého z nás. Autor, newyorský psychiater, uvažuje nad tým, aká neprenosná je to skúsenosť, aké sú aspekty smútenia spojeného s úmrtím rodičov, o vplyve úmrtia rodiča na osobnú identitu, o tom, že vzťah k rodičovi pretrváva aj po jeho smrti, o mnohokrát zásadných zmenách vzťahu k ostatným ľuďom aj našej role v rodine potom, čo sa vymaníme zo vzťahového vzorca určovaného rodičmi, o súvislostiach vzťahu k rodičom a vzťahu k božstvu, aké riziká sú spojené s vytesnením smútku, ktoré techniky možno účinne využiť pri práci s trúchlením a konečne aké poučenie si môžeme z úmrtia rodičov vziať. Kniha sa snaží čo najhlbšie sprostredkovať skúsenosti s procesom smútenia. Text je doplnený niekoľkými autentickými príbehmi a veľmi empatickými osobnými úvahami.