Je to silný ľudský príbeh, brilantne napísaný autorkou, ktorá sa po roku 2000 náhle zjavila a zažiarila na literárnom nebi. Věra Hofmanová alias Květa Legátová bola za knihu Želary v roku 2002 vyznamenaná Štátnou cenou za literatúru. Novelu Jozova Hanule možno chápať ako pokračovanie poviedkového cyklu Želary, nedotvára ho však, skôr ho dopĺňa. Kniha bola preložená do mnohých jazykov. Vzápätí bol podľa literárnej predlohy vytvorený filmový scenár a natočený film Želary (2003). V centre diania novely Jozova Hanule odohrávajúcej sa za nemeckej okupácie našej republiky je lekárka Eliška. Spolu so svojim kamarátom Slávkom a ženatým milencom Richardom sa zapojila do odbojovej činnosti. Tá je však čoskoro odhalená a Richard emigruje. Slávek Elišku varuje pred nebezpečenstvom, ktoré jej teraz hrozí a presvedčí ju na odchod z mesta. Jej budúcim domovom sa má stať dedina Želary na moravskom Slovácku a jej manželom prostý, nevzdelaný drevorubač Joza, pacient, ktorému darovaním svojej krvi v nemocnici zachránila život. Eliška je donútená zmeniť identitu a prijať nové meno - Hana... Príbeh sa dotýka niečoho, čo je pre väčšinu ľudí akosi známe, vnútorné, pochopiteľné, pretože ide o snahu každého človeka dosiahnuť celistvosť, stať sa tým, čím naozaj je, teda sám sebou - nájsť svoje bytostné ja. A hlavná hrdinka tohto príbehu samu seba nachádza a stretáva svoju životnú lásku

Květa Legátová, vl. men. Věra Hofmanová (1919), vyštudovala na brnenskej univerzite češtinu, nemčinu, fyziku a matematiku. Dlhé roky pôsobila ako učiteľka na rôznych valašských a slovackých školách, pričom ako politicky nespoľahlivá bola často prekladaná z jednej školy na inú. Zo slovackých Kopaníc tiež čerpá námety príbehov poviedkovej zbierky Želary (Paseka 2001) a novely Jozova Hanule (Paseka 2002). Pod pseudonymom Věra Podhorná napísala aj množstvo rozhlasových hier. Najmenej štrnásť z týchto "dialógov" bolo realizovaných, dvaja ako televízna adaptácia, knižne vyšli vo zväzkoch Pre každého neba (2003), Posadnutá a iné hry (Paseka 2004) a Mimo tento čas (2008). Ďalšie drobnejšie prózy sumarizuje knihy Nič nie je tak jednoduché (2006) a Mušle a iné odpočúvanie (2007). Za knihu Želary bola autorke udelená v roku 2002 Štátna cena za literatúru.