Pavol Evdokimov načrtáva najhlbšieho určenia ženy. Pozitívne výsledky vedeckých výskumov antropológie, psychológie a pod. zasadzuje do pojmov kresťanskej tradície. Muž a žena boli stvorení pre vzájomné zdieľanie a Boh k nim od počiatku hovorí ako k jednému, neoddelene. Po ontologickej schizme dochádza k vypätej opozícii medzi mužstvom a ženstvom. Až pri putovaní dejinami možno rozoznať striedanie polarity matriarchátu-patriarchátu. Od chvíle, keď sa Boh Adama bolestne pýta: Kde si?, neprestávajú si muž a žena (s nostalgiou po raji: po integrite) klásť navzájom rovnakú otázku.
Odhaľuje sa tu téma krásy a podnetnej ženskosti v lahodne teologickom texte na biblickom základe av kontexte východnej patristickej spirituality.