Tohtoročná Židovská ročenka sa skladá z jedenástich textov. Prvá z nich predstavuje časť dizertačnej práce Terezy Krekulovej, venovanej rabovi Nachmanovi z Braslavi. Autorka so životom i dielom tejto významnej postavy chasidizmu zaoberá niekoľko rokov a je tiež autorkou prvého úplného prekladu jeho Sipurej maasijot (Príbehy rabi Nachmana) do slovenčiny. Francúzky píšuce Armand Laferrere vydal v roku 2013 knihu Sloboda ľudí - Politické čítanie Biblie. Biblia je časťou západoeurópskych intelektuálnych elít vykladaná ako zdroj totalitarizmu a monoteizmus ako hlavný činiteľ agresivity, predovšetkým náboženské a politické. Skúmanie historických prameňov toho, čo umožnilo, aby sa objavila kultúra oslavujúca slobodu jednotlivca a ochranu slabých, však Armanda Laferrera priviedlo k úplne iným záverom. Text Saul a David alebo O slabostiach kráľov predstavuje prvú časť rovnomennej štvrtej kapitoly jeho knihy. Izraelský historik Šlomo Avineri, je autorom mnohých publikácií, ktoré sa vyznačujú nielen vysokou odbornosťou, ale aj čítavým a prístupným štýlom. Najnovšie publikoval biografiu Theodora Herzla – jej český preklad vyjde na jar 2017 v Sefere. V Židovskej ročenke odtlačujeme 4. kapitolu tejto práce. Nemecky písané pamäte Morice Fantla (1858-1930) zachránil archivár v Mníchoviciach u Říčan potom, keď boli Fantlovi roku 1942 zaradení do transportu. Mapujú osudy štyroch generácií rodiny, teda takmer storočia; končí obdobím prvej svetovej vojny. Je to láskavé a vtipné rozprávanie o pohnutých osudoch a starostiach, ktoré rodina Fantlových vždy nakoniec nejako prekonáva. Ljubka rusky píšucej autorky žijúcej dnes v Izraeli Diny Rubin, je skvele napísaná poviedka, odohrávajúca sa v ázijskej časti Sovietskeho zväzu v čase, keď boli židovskí lekári obvinení z podielu na úmrtí diktátora Stalina. Tiež Chava Volovič, ktorá strávila devätnásť rokov v sovietskych väzniciach a táboroch, píše po rusky. Je autorkou mnohých poviedok, v ktorých pre ľudskú pamäť a napriek osudu zachovala príbehy tých, ktorí neprežili. Sem patrí aj naša ukážka z knihy Príbeh bez názvu, nazvaná Dožiť, čo som nestihla. Profesor Ján T. Vilček, ktorý v polovici šesťdesiatych rokov emigroval do USA a stal sa tam profesorom mikrobiológie na Lekárskej fakulte Newyorskej univerzity, je autorom knihy Láska a veda. V vytlačenej ukážke spomína Vilček na vojnové roky na Slovensku. Esther Bendahanová Cohenová, narodená roku 1964 v sefardskej rodine v Tetuáne na severe Afriky, tiež spomína - na dobu, kedy musela opustiť Maroko a odísť do Španielska. Jej text sa volá Nechaj ju tu, veď sa vrátime. Česky píšuci Meir L. Dohnal napísal mierne autobiografickú poviedku Ako Bubu a pán Kyncl popravili Stalina. Ako názov napovedá, odohráva sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Alfred Bodenheimer je švajčiarsky literárny vedec a judaista. Okrem mnohých vedeckých monografií začal písať - s veľkým úspechom - detektívne príbehy zo židovského prostredia. Otlačené ukážky sú z jeho poslednej, už tretej detektívky Mesiáš neprichádza. David Jan Novotný, autor českého jazyka, sa vo svojej poviedke Stretnutie po rokoch venuje deduškom, vnukom i pradedom niekoľkých generácií, ktorí sa zložito stretávajú, aby sa nakoniec zišli.