Zväzok obsahuje knižne doposiaľ nezverejnené texty Ladislava Hejdánka predstavujúce príspevky k sérii význačných tém jeho myslenia, ako je povaha človeka, reči, sveta či pravdy. Hejdánek sa v nich ukazuje ako svojbytný mysliteľ hľadajúci odpovede na otázky po mieste človeka vo svete, po úlohe filozofie v ľudskom živote av spoločnosti, po vzťahu mytického, filozofického a teologického myslenia. Niektoré zo zaradených statí sú zároveň viac či menej polemickými reakciami na koncepcie ďalších autorov (ako je Jiří Zeman, Karel Kosík, Zdeněk Neubauer, Martin Hybler, Jakub S. Trojan či Emanuel Rádl) a pokusom o dialóg s nimi.

Zameranie, ktoré je týmto textom spoločné, Hejdánek sám charakterizuje v predslove k samizdatovému súboru Život a slovo z r. 1985 (odkiaľ je požičaný aj názov tejto knihy): „Rôznorodosť pojednaných tém je v predloženom súbore len zdanlivá. Pozorný čitateľ zistí, že všetky texty sú vnútorne zjednotené, a to nielen predovšetkým osobou autora, ale ‚vecne', ale tu musíme užiť možno trochu už zabúdané formulácie Kosíkovej, že tá ‚vec', vo vzťahu ku ktorej ona jednota spočíva, v skutočnosti nie je žiadnou vecou. Inak povedané, vybrané eseje spolu neladia vďaka tomu, že by mali nejaký spoločný predmet, ktorým by sa zaoberali;