Svojim posledným románom Zomrieť na jar postavil Ralf Rothmann pomník neplnoletým nemeckým vojakom, ktorých Hitler nútene naverboval v samotnom závere druhej svetovej vojny. Kniha je veľkolepým obrazom o zmrzačených životoch a traumách mladinkých vojakov, jedinečným románom o otcoch a synoch, nadšene prijatým čitateľmi i kritikmi. Rothmann text vystaval na skutočnom príbehu svojho otca, preto je jeho rozprávanie o besnení a zvrátenom násilí v posledných mesiacoch najväčšie vojnové apokalypsy v ľudských dejinách také autentické a pôsobivé. Hrdiny románu sú dva sedemnásťroční kamaráti, ktorí vo februári 1945 pošlú na front. Walter sa stane vodičom zásobovacej jednotky, Fiete, ktorý bojuje priamo v prvej línii, dezertuje. Čoskoro ho však chytí a odsúdi na trest smrti, a Walter sa náhle ocitá v popravnej čate so zbraňou namierenou na svojho najlepšieho kamaráta... svojho žánru, ako je Na západnom fronte pokoj Ericha Máriu Remarquea.(...) Najsilnejšie pasáže sú tie, v ktorých autor rozpráva o otcoch a synoch, ktoré spája tá istá vojnová skúsenosť v oboch svetových vojnách, ktoré Nemecko viedlo. ) A tak ide Walter ako nedobrovoľný príslušník jednotiek SS surreálnou vojnovou krajinou v zásobovacom vozidle a okolo panuje atmosféra konca ľudstva ako v Ceste Cormaca McCarthyho.V riekach plávajú mŕtvoly, na stromoch visia nemeckí dezertéri. , nacistickí dôstojníci organizujú v opustených hoteloch orgie.Walter hľadá hrob svojho otca, ktorý údajne nedávno padol.Prechádza cintorín za cintorínom a potom musí zase na front. a konečne neskončí."

Vydanie knihy podporil Goethe Institut.