Čo keď v okamihu smrti ľudská myseľ ešte niekoľko prevzácnych minút pracuje? Presne povedané, desať minút tridsaťosem sekúnd... Každá posmrtná minúta Leile prináša intenzívnu zmyslovú spomienku: chuť koreneného guláša z kozy, ktorú jej otec obetoval na oslavu narodenia dlho očakávaného syna; chuť zmesi cukru s citrónom, ktorou si ženy depilujú nohy, zatiaľ čo muži navštevujú mešitu; vôňu kávy s kardamómom, ktorú Leila pije s pohľadným študentom v bordele, kde je zamestnaná. A všetky tieto spomienky jej tiež pripomínajú verných priateľov, s ktorými sa zblížila v kľúčových momentoch svojho života – priateľov, ktorí sa ju teraz zúfalo snažia nájsť…