Čas je značne premenlivá hodnota. Sto hodín, teda niečo cez štyri dni, je obdobie, ktoré v živote kohokoľvek z nás aj v chode štátov väčšinou len málo znamená. V osudovom roku 1939 tomu bolo naopak. Dramatických a početnými zvratmi nabitých sto hodín, ktoré uplynuli medzi prvými minútami pondelok 13. marca a štvrtou hodinou rannou dňa 17. marca, zásadným a ničivým spôsobom poznamenalo naše dejiny. Strhujúci dej, líčený autormi v podobe časového sledu as početnými priehľadmi do ľudských osudov, začína na fare v spiacich Bánovciach nad Bebravou, odkiaľ je cez Bratislavu do Berlína narýchlo dopravený katolícky kňaz Jozef Tiso.
Končí sa potom prvými hodinami piatku 17. marca, kedy Adolf Hitler už opustil pokorenú Prahu, kde sa na Václavskom námestí chystala vojenská prehliadka nemeckých branných síl, a cez Moravu mieril v ústrety jasavým oslavám svojho triumfu vo Viedni. Bolo to sto hodín, keď republike, ktorá sa v predchádzajúcom roku dožila svojich dvadsať, bol na dlhých šesť rokov vnútený umŕtvujúci okupačný režim.