Vo svojej druhej knihe nazvanej 3+1 mieša básnik Petr Štengl generačnú výpoveď muža na prahu päťdesiatky s takmer apokalyptickým videním spoločnosti. Krátke poetické, ale dobre vypointované mikropoviedky sa striedajú s veršmi skepticky nazerajúcimi na naše možnosti obstáť v súčasnom svete (Spýtal som sa vyhľadávače, ako žeriavy tancujú / a vyliezlo mi, ako mám správne masturbovať) a básňami ostro útočiacimi na všetky naše "preverené" a "nespochybniteľné" istoty (Na horizonte už sa začínajú rysovať obrysy katastrofy / ale u nás sa svieti básnikom do predele baterkou). Pripočítajme nutnú dávku irónie (Rozdiel medzi Leninom a spolymerovaným futbalistom? / Lenin sa rozpadá / spolymerovaní sú veční) a máme pred sebou silnú literárnu výpoveď človeka, ktorý pozerá sebazničujúce tendencie našej civilizácie, ale nevie im nijako zabrániť.