Rok 1609 patrí bezpochyby medzi historické medzníky. Po stáročia je spájaný s kľúčovou udalosťou, ktorá má v roku 2009 okrúhle, štvorsté výročie. Ide o slávny Rudolfov Majestát. Bližší pohľad však odkrýva aj existenciu druhej významnej historickej udalosti, ktorou je najdlhší snem českých dejín (31. januára 1609 až 28. februára 1610). V politických aktivitách stavovskej opozície nepatrilo k častým javom, aby sa odvážila stretnúť a konať samostatne, teda ako bez panovníka, tak bez katolíckej menšiny, ako sa to stalo na začiatku mája 1609. A jednotlivé momenty tohto snemovania, z ktorých niektoré sa úplne hmatateľným spôsobom vzťahujú k udalostiam, ktorých boli pražské mestá svedkom za necelú dekádu, v roku 1618, dovoľujú, aby sme o dramatických dňoch zo začiatku mája 1609 hovorili otvorene ako o generálnej skúške českého stavovského povstania. O tom rozpráva aj nová kniha známeho historika Jaroslava Čechury. Navyše poskytuje možno až nečakanú odpoveď na otázku, kto to vlastne všetko platil. Pozrieme tiež do tvárí kľúčových osobností onoho diania: na jednej strane Václava Budovca z Budova a na strane druhej rímskeho cisára a kráľa uhorského i českého Rudolfa II.