Od vzostupu sekularizácie zaujíma náboženstvo stále problematickejšie miesto v našej západnej kultúre. Aké má ale kresťanské dedičstvo v Európe alternatívy? Humanizmus kladie "človeka" do stredu všetkých vecí. Možno však veriť v "človeka" rovnakým spôsobom, ako je možné veriť v Boha? Je to skutočne racionálne? Obstojí to v čase? A predovšetkým: Robí "viera v človeka" našu spoločnosť humánnejšiu? Je možné z našej kultúry odstrániť Boha a kresťanské hodnoty tak, aby sa pritom všetko nezrútilo ako domček z kariet? Voľnomyšlienkárstvo bolo voči cirkvi vždy značne kritické, čo by samo o sebe nevadilo. Čo ak naň vztiahneme jeho vlastné kritériá?