Táto kniha vznikla na základe audionahrávok jedného unáhleného rozprávania. Hovorí tu Helena Skalická, neobyčajne živelná a húževnatá bytosť, pozoruhodná výtvarníčka. Prežila toho viac než dosť: kruté detstvo, nespočetné pobyty v ústavoch a blázincoch, každodenné vozenie mŕtvol do márnice, metráky cigariet a hektolitre alkoholu, život medzi feťákmi a bezdomovcami, vegetovanie v najrôznejších brlohoch. Helena o tom všetkom hovorí akosi mimochodom, bez náznaku sebaľútosti, s drsným humorom. S ničím sa nepára, ani s rozprávaním; výsledné texty boli postupne lepené z rôznych verzií, fragmentov či zdanlivých maličkostí. Poskytujú jeden z kľúčov k Heleniným neobyčajným kresbám a maľbám.

Toto si pamätaj, že v televízii je toho veľa: hlavne meď, hliník a železo. Tie lepšie kúsky sem si ťahala k sebe do bytu a skúšala, či dú. A medzi sviatkami vianočnými, to sa televízie váľali na každom rohu, pretože ľudia kupujú televízie ako šialený, a to ti garantujem, že okolo Vianoc sú blázinca dycky preplnený, pretože ľudia si kupujú tie televízie na dlh, až z toho prídu o byt, rupne im v guli a skončaj v Kozmonosiach.