Mnoho hudobníkov v rozhovoroch hovorí o tom, že by raz chceli napísať román, že ich to ohromne láka – nakoniec sa však k tomu nikdy nedostanú. Alebo si naozaj čas nájdu a dajú do písania všetku usilovnosť a trpezlivosť, potom sa však ukáže, že sa krapet precenili a že snáď mali radšej zostať pri piesniach… To ale nie je prípad Nicka Cavea. Vo svojom románovom debute A uzrela oslica anjela z roku 1989 skvele mieša vlastnú osobitú poetiku, plnú romantických obrazov, biblických narážok, morbídnych predstáv i čiernočierneho humoru, s veľkým čitateľským rozhľadom (inšpiráciou mu bola predovšetkým americká južanská literatúra, Williamom Faulom počnúc a Cormacom McCarthym končiac). Jeho barokovo košatému, grotesknému príbehu, zasadenému na americký Juh 40. a 50. rokov dvadsiateho storočia, dominuje násilie, alkohol, zvrátenosť a zvieracie inštinkty; nechýba ani Boží trest a diabolský smiech. V románe A uzrela oslica anjela, kongeniálne preloženom Tomášom Hráchom, sa skrátka nič neodpúšťa a za všetko sa tvrdo platí.

Román zožal nadšený ohlas svetovej kritiky pre svoj jazyk plný biblických metafor a zovretý príbeh rozprávaný na pomedzí sna a šialenstva.