Jedným z najstarších názvov Veľkej noci je latinské slovo pascha. Pochádza z aramejského a gréckeho označenia Veľkej noci, odvodeného z hebrejského pesach. V anglosaskom a germánskom svete je Veľká noc nazývaná slovami Eastern a Ostern. Názvy snáď vznikli podľa bohyne jari Ostary (Eostre) či skomolením stredohornonemeckého Urständ (zmŕtvychvstania) alebo Osten (východ). Slovanská Veľká noc (napr. pol. Wielkanoc, sloven. Veľká noc) odkazuje na Veľkú noc, slávnosť Kristovho zázračného zmŕtvychvstania. Prvým a najdôležitejším dňom Veľkej noci je Boží hod veľkonočný (Slávnosť Zmŕtvychvstania Pána či Nedeľa Zmŕtvychvstania). Boží hod veľkonočné je prvým dňom veľkonočnej doby, ktorá trvá 50 dní a je najradostnejším obdobím kresťanského roka. Valburga Vavrinová nadväzuje na svoju úspešnú vecnú encyklopédiu Abeceda Vianoc a chce, aby sme na Veľkú noc premýšľali, a nielen si užívali korbáče.