Kniha je venovaná estetickému mysleniu niekoľkých významných francúzskych filozofov druhej polovice 20. storočia. Ukazuje, že aj napriek značne rozdielnym východiskám nachádzame v ich koncepciách rad konvergujúcich rysov, najmä poňatie estetickej udalosti ako zmyslové, teda ako „aisthesis“. S využitím myšlienok týchto autorov charakterizuje monografia povahu estetickej oblasti ako deje v silnom slova zmysle, ako vyvstanie a ako procesu, v ktorých nie sú prítomné ani predmety, ktorých by sa vyvstanie a proces týkali, ani subjekt, ktorému by sa toto vyvstanie či proces odhaľoval ako skúsenosť. Vďaka tomu má estetická udalosť nečasovú povahu. Kniha však zároveň zdôrazňuje, že napriek tejto neprítomnosti objektov i subjektu a nečasovosť je estetické udalosti vlastný špecifický spôsob usporiadania.