Zbierka Oldřicha Bubáka, "Aj bez krídiel sa dá vzlietnuť", nový ruženec emócií dobrodruha, je voľným pokračovaním radu ružencov "V tieni Everestu", "Tingtangl", "Prebudil som spiace kundaliní" a "... aj duša zamŕza". Autor pokračuje v prevádzaní svojich čitateľov krok za krokom chodníkmi, ktorými sa uberá jeho duch, a priberá ich k účasti na svojom putovaní za pravdou a zmyslom života. Stále je verný smeru, namierenému do seba samého, do svojej duše, svojej podstaty a na to nadväzujúce skúmanie prírody a sveta a vzťahov medzi oboma oblasťami. Verí, že pochopenie súvislostí a túžba po harmónii pomáha ľahšie prenikať do tajov vzťahových komplikácií a šíriť nielen pozitívne myslenie okolo seba, ale predovšetkým lásku a súcit. V prípade tejto poslednej zbierky sa dá už povedať, že autor sa oveľa viac blíži k archetypu žánru, umelecky snáď najrafinovanejšieho druhu básnickej tvorby, ktorý sa pohybuje na hranici poézie, filozofie, intelektuálneho vtipu, bonmotu, zhustenej anekdoty či hudby myšlienky a ticha.