Svoje rozsiahle vojnové skúsenosti s triedením a interpretáciou spravodajských informácií zúročil Austin pri výučbe po roku 1945, kedy sa začal venovať vlastným témam. Pôvodnú fascináciu pojmom sľubu rozviedol v prednáškach Words and Deeds (Slová a činy), ktorých poslednú iteráciu Ako niečo urobiť pomocou slov predstavujeme tu. Filozofi sa podľa Austina sústredili takmer výlučne na popisnú funkciu jazyka, keď naše príhovory sú buď pravdivé, alebo nepravdivé, na úkor jeho funkcie performatívne, kedy pomocou slov docielime nejaké zmeny v sociálnom prostredí hovorcov. Dimenzia pravda/nepravda tak nie je jediný filozoficky zaujímavý aspekt našich príhovorov, hoci môže byť chápaný ako konštitutívny napríklad pre vedu. Performatívov je obrovské množstvo a existuje mnoho spôsobov, ako môžu zlyhať. Dokonca aj výrok, tento paradigmatický konštatív, podlieha pragmatickým podmienkam úspešnosti, a Austinova teória rečových aktov tak predstavuje, okrem podrobného vykreslenia nespočetných ilokučných aktov a spôsobov, ako niečo dosiahnuť slovami, aj najvšeobecnejšiu teóriu významu.