Plnému porozumeniu českým hrám písaným v 19. storočí - av súvislosti s tým aj ich náležitému oceneniu a dramaturgickému využitiu - bráni na prvom mieste vzdialenosť ich jazyka od súčasnej češtiny. Možnosti drámy sa do značnej miery rovnajú možnostiam jazyka. A rozvoj týchto možností preberá ako svoju úlohu aj dráma ako slovesný útvar prostredkujúci vzťah medzi hovornou a písomnou i písomnou a hovornou podobou jazykového vyjadrovania. Tretí zväzok z radu študijných textov ústavu teórie scénickej tvorby DAMU prináša výber z dobových dramatických textov, adaptácií a tepretických ktoré sa tejto problematiky dotýkajú.