Kniha Ako sa zbaviť Castra pojednáva o jednej z najdramatickejších kapitol moderných dejín a predstavuje unikátnu sondu do veľmocenskej politiky a priebehu "karibskej studenej vojny", ktorej kľúčovým aktérom bol práve zosnulý Fidel Castro av ktorej nie nevýznamnú úlohu zohralo aj Česko-Slovensko. Faktograficky hutná, a pritom čitateľsky príťažlivá práca českého politológa, historika a publicistu Jaroslava Fialu nielen prináša nové alebo zabudnuté fakty, ale vyniká rovnako vyváženým, nečiernobielym a nepredpojatým pohľadom na nedávnu históriu. Kniha zároveň ponúka ucelený obraz pohnutých dejín modernej Kuby.

Spojené štáty americké skúšali mnoho rokov rôznymi spôsobmi zvrhnúť alebo oslabiť vládu bratov Castrov na Kube. S pomocou tajných služieb organizovali atentáty na Fidela Castra, teroristické útoky, inváziu, uvalili na Kubu hospodárske embargo a snažili sa ostrov uvrhnúť do medzinárodnej izolácie. A aj keď sa americkí politici často oháňali podporou demokracie, súčasne neváhali spolupracovať s radom spriatelených diktátorov a nezdráhali sa spojiť dokonca aj s mafiou. Zvar medzi Washingtonom a Havanou sa následne stal katalyzátorom konfliktu medzi USA a ZSSR, ktorý vyústil v karibskú krízu v októbri 1962, keď sa svet ocitol na prahu jadrovej vojny.

Kniha líči desiatky rokov nepriateľstva medzi USA a Kubou, dramatické peripetie a okolnosti stretu, ktorý skončil zmierom až v druhom desaťročí dvadsiateho prvého storočia, jej tematický záber je ale ďaleko širší. Jaroslav Fiala mapuje, akú úlohu v čase rastúceho americko-kubánskeho napätia zohralo Československo, a to predovšetkým vo vojenskej, spravodajskej a ekonomickej oblasti. Pripomína tiež Che Guevarov utajovaný pobyt v Prahe alebo napríklad okolnosti operácie Manuel, ktorej cieľom bolo zabezpečenie tranzitu kubánskych partizánov do krajín tretieho sveta. Zároveň ukazuje, aký mala kubánska revolúcia vplyv na československú inteligenciu v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Kubánska revolúcia totiž kedysi pre mnoho ľudí na niekoľkých kontinentoch, napríklad v bývalých kolóniách či sovietskom bloku, predstavovala zrkadlo, do ktorého si projektovali iné svety. Často stelesňovala nádej na lepšiu budúcnosť, nezávislosť či sociálnu spravodlivosť. Ako dokazujú spomienky, postrehy a dojmy osobností, akými boli napríklad Antonín J. Liehm, Adolf Hofmeister či František Kriegel, v očiach mnohých Čechoslovákov bola Kuba inšpiratívnym príkladom krajiny, kde sa rodí nový typ socializmu - socializmu oslobodeného od rigidného byrokratizmu. Nakoniec sa ale väčšina z tých, ktorí verili, že z karibského ostrova vzíde alternatíva k obom systémom, ktoré stáli v pozadí studenej vojny, dočkala sklamania. Čo bolo dôvodom, že tieto ideály zlyhali?

Fialova kniha sa teda zaoberá aj príťažlivosťou kubánskej revolúcie v čase, keď sa ľudstvo ešte nebálo snívať o iných, lepších svetoch, skúma jej emancipačný potenciál i jej úpadok. Hľadá tiež odpoveď na otázku, kam dnes Kuba smeruje. Zmenia sa od základu rovnako ako niekdajšie socialistické krajiny východnej Európy? A ak áno, je to dobrá alebo zlá správa?