Pojem "aktívny vek" v súčasnosti pôsobí ako zaklínadlo takmer všetkých vládnych dokumentov venujúcich sa problematike starnutia, rovnako ako obľúbených obrazov "obdivuhodných" seniorov. Koncept aktívneho starnutia predstavuje seniorský vek ako obdobie, ktoré má byť naplnené aktivitou či už vo forme predlžujúceho sa pohybu na trhu práce, celoživotným vzdelávaním alebo športom či ďalšími novo sa rozvíjajúcimi záujmami. Táto kniha sa usiluje o kritické zhodnotenie tohto konceptu a zároveň o zmapovaní spôsobov, akými sa idea aktívneho starnutia premieta do konkrétnych životných štýlov českých seniorov a senioriek. Autorka mapuje diskurz aktívneho starnutia pomocou analýzy dokumentov venovaných problematike starnutia a predovšetkým prostredníctvom trojročnej etnografickej štúdie centier ponúkajúcich voľnočasové aktívy iba pre seniorov. Predstavuje aktívne starnutie ako techniku biomoci. Zároveň vyzdvihuje úlohu aktivity ako výrazného mechanizmu konštrukcie normatívneho obrazu "dobrého veku", ktorý na jednu stranu slúži seniorom ako prostriedok vymedzenia sa voči stereotypným obrazom starnutia, na druhej strane sa ale jeho prostredníctvom konštituujú nové nerovnosti založené na možnosti/ochote "aktívne starnúť".