Po tom, čo ste si o mne prečítali v prvom diele mojich pamätí, by ste asi nečakali, že sa hneď vrhnem do ďalšieho dobrodružstva. Povedali by ste, že jedno stretnutie s diabolskými knihovníkmi je na trinásťročného chlapca až až (nehovoriac o temných okulátoroch, oživených papierových monštrách a pluku ozbrojených knihovníckych bojovníkov, ktoré proti mne a mojim priateľom viedla moja vlastná matka!). Pravda je, že som žiadne dobrodružstvo nehľadal – jednoducho som sa chcel len pozrieť do Nalhally, odkiaľ pochádza moja rodina… a namiesto toho som skončil v Alexandrijskej knižnici. Tišinári, teda ľudia, ktorí žijú na území Európy, Ameriky a Kanady, ktoré ovládajú knihovníci, sa mylne domnievajú, že táto najväčšia staroveká knižnica už dávno zanikla, ale obyvatelia Slobodných kráľovstiev poznajú pravdu: Alexandrijská knižnica stále existuje a je to jedno z najnebezpečnejších miest na planéte. Je totiž sídlom tajnej sekty, ktorá kradne duše svojich nebohých obetí! A práve odtiaľ sme museli spolu s nabručenou rytierkou Bastille, jej ešte nabručenejšou matkou a niekoľkými mojimi novými príbuznými zachrániť deda Smedryho. Ale nič z toho sa ani zďaleka nevyrovná hrôze, ktorej by sme museli čeliť, keby sa nám podarilo nájsť to, čo sme hľadali... môjho otca!