Kniha analyzuje spôsoby vyobrazovania alchymického laboratória v troch oblastiach výtvarného umenia: v žánrovej maľbe, predovšetkým holandské 17. storočie, vo vyobrazeniach sprevádzajúcich alchymické pojednania ako rukopisné, tak tlačené a vo vyobrazeniach špecializovaných technických traktátov, predovšetkým tých zameraných na baníctvo. Metodologickým východiskom sú ako ikonografické umenovedné analýzy, tak aj analýzy zobrazovaných námetov z hľadiska dejín vedy a dobovo používaných technológií. Pomocou týchto metód je novo posúdený význam týchto vyobrazení, aký mala v sociálnych a kultúrnych kontextoch, v ktorých vznikala a pre ktoré bola určená.