Anaximandros z Milétu je autorom jedného z prvých gréckych spisov s témou prírody. Stojí tak pri zrode iónskeho "skúmania prírody" a zároveň na samom počiatku filozofie. Hoci sa z jeho spisu dodnes zachovali zrejme iba niektoré slová, zlomok DK 12 B 1 je považovaný za prvý filozofický text. Vo svojom spise vyložil vznik sveta a popísal univerzum, ktorému chýba nebeská klenba. Spoločne s výkladom nebeských telies vykreslil meteorologické javy a odvodil vznik života a človeka. Vo všeobecnom povedomí je však najviac známy údajným tvrdením, že začiatkom všetkého je to apeiron, "bezmezno". Štúdia prináša preklad hlavnej časti Anaximandrovej textovej pozostalosti a sprevádza témy spojené s jeho myslením a pôsobením. Predkladá interpretácia termínu to apeiron v zmysle "bezhraničnej prirodzenosti" na pozadí myslenia protikladov a zlomku DK 12 B 1 vyjadrujúceho cykly rádu sveta. Zároveň ukazuje charakter iónskeho myslenia s východiskami v oblastiach astronómie a meteorológie za uplatnenie geometrie av súlade s rečou náboženstva.