Don De Lillo je známy predovšetkým ako románopisec - a to nie hocijaký: napríklad najvplyvnejší americký kritik súčasnosti Harold Bloom ho neváhal označiť za jedného zo štyroch najväčších žijúcich amerických prozaikov (vedľa Cormaca McCarthyho, Philipa Rotha a Thomasa Pynchona). Anjel Esmeralda (The Angel Esmeralda, 2011) je však DeLillova prvá zbierka poviedok - a opäť nie zbierka hocijaká: americká kritika i čitateľská obec sa napospol zhodujú, že sa jedná o najlepšie autorovo dielo od prelomového románu Podsvetia (Underworld, 1997). Kniha ponúka prierez spisovateľovou tvorbou od konca sedemdesiatych rokov do súčasnosti. V istom zmysle pritom môže slúžiť ako úvod do DeLillovho sveta, nájdeme v nej totiž väčšinu autorových erbových tém: odcudzenie, paranoju, obavu či priamo des z pretechnizovaného, odlíšeného sveta, zložitosť ľudskej komunikácie, neurčitý pocit ohrozenia atď. Typicky delillovský je aj nenápadne spôsob rozprávania a mimoriadne pôsobivý, zahustený, paradoxy nabitý jazyk. Oproti autorovým románom je tu však jedno novum: väčšina poviedok sa vyznačuje akýmsi snovým nádychom a prestupuje ich - pre autora nezvyčajná - melanchólia.

Don DeLillo (*1936) je všeobecne považovaný za jedného z najväčších amerických spisovateľov súčasnosti. Napísal pätnásť románov a tri divadelné hry; česky zatiaľ z jeho diela vyšli romány Biely šum (The White Noise, 1985, česky 1997), Podsvetie (Underworld, 1997, č. 2002), Padajúci muž (Falling Man, 2007, č. 2008), Bod Omega (Point Omega) 2010, č. 2010), Prašivý pes (Running Dog, 1978, č. 2011) a Cosmopolis (Cosmopolis, 2003, č. 2012). Don DeLillo je držiteľom radu prestížnych amerických i medzinárodných literárnych ocenení, ako napríklad PEN/Faulkner Award, National Book Award, Library of Congress Prize či Jeruzalem Prize. Žije v blízkosti New Yorku.