Výbor z tvorby bulharskej básničky Lidie Gălăbovy, ktorá si v roku 2000 vybrala za nový domov Prahu. Napriek tomu zostala verná svojej rodnej reči a vlasti - presídlenie jej však otvorilo cestu k novým skúsenostiam a poetickej obraznosti.
Verše tohto súboru spája okúzlenie pražským géniom loci, ale sú zároveň výrazným (ženským) hlasom reflektujúcim vnútorný aj vonkajší svet autorky a originálnym vyjadrením pocitov z rozkývanej, neistotu vyvolávajúcej súčasnosti: …Pozri sa na zastávku u Anjela! / Koľko šedých anjelov bez perutí a svätožiari, / celá kohorta bezmenných hrdinov, / vietor odnáša ich hlasy k rieke / a oni bezhlesne stoja v pološere, / tak skutoční, ľudskí, až to vyráža dych, / ľudia, ktorí ako každý pozemšťan / nemajú možnosť voľby, žiadnu voľbu, aj zajtra je deň…

Významnú oporu svojej poézie, objavne inšpirovanej Prahou a Českom, našla Lidia Gălăbova v prekladateľovi Marcelovi Černom, ktorého doslov je zároveň výbornou štúdiou o česko-bulharskom básnickom dotýkaní.