Je skutočne prekvapujúce, že české prostredie zatiaľ dielo a pôsobenie Antoina Viteza do značnej miery ignorovalo. Estetika jeho inscenácií a jeho myslenie o divadle pritom presahujú rýdzo francúzsky kontext a rozvíjajú otázky späté s európskou činohrou a jej tradíciou všeobecne: podvojnosť divadla drámy a divadla hereckého mimovánia a tzv. veľké a malé činohry; divadlo ako umenie konvencie a štylizácie, ktoré je schopné klásť otázky vzhľadom na scénovanie historickej či žitej skutočnosti; vzťah medzi mýtom a súčasnosťou; vzťah divadelnej inštitúcie k vlastnej histórii ik sociálnopolitickému prostrediu, v ktorom pôsobí; forma a poslanie divadelnej výchovy; alebo rola a funkcia dramaturgie a jej miesto v tvorivom procese, v rozvíjaní divadelného myslenia i vo formovaní kultúry v širšom slova zmysle. Monografiu dopĺňa preklad vybraných statí Antoina Viteza.