Niekomu by sa mohlo zdať, že architektúra je voči ideológii a politike, teda spoločenskému procesu, vo svojej podstate imúnna, že musí byť chápaná iba ako umelecké dielo. Veď predsa architektúra znamená stavebné umenie a dokonca aj uznávaný rímsky architekt Marcus Vitruvius Pollio, zvaný Vitruv, nazval architektúru „matkou umenia“. Ale opak je pravdou. Architektúra sa prejavuje v jednotlivej budove, komplexe budov, sídliskách alebo celých mestských zástavbách a je ovplyvňovaná nielen klimatickými, technickými a ekonomickými parametrami, ale aj právnymi, náboženskými, politickými a ďalšími spoločenskými skutočnosťami. A architektúra tretej ríše nebola výnimkou. Veľmi silný, mnohokrát až tragický vplyv na ňu mala nacistická ideológia a kult osobnosti „führera“. Svoj priestor tu dostala aj zločinná a nenávistná rasová politika, zdôrazňovanie „výnimočnosti“ nemeckého národa a zatracovanie iných rás, či národov a ich kultúry, v tomto prípade stavebné. V architektúre tretej ríše sa rovnako ako aj v iných oblastiach života odráža princíp preferovania záujmu celku, ktorý samozrejme definuje NSDAP, nad záujmom jednotlivca, ktorý, keď sa nepodriadi, je v lepšom prípade vyradený z kolektívu, v horšom prípade potrestaný. Tento prístup je zrejmý napríklad vo výstavbe tzv. „malých ríšskych osád/sídlisk“, budovaných podľa jednotného vzoru pre „blaho národa“. „Výnimočnosť“ nemeckého národa je stvárnená predovšetkým v monumentálnych stavbách, ktoré sú charakteristickým znakom všetkých totalitných režimov. Ale aj v architektúre tretej ríše možno nájsť niečo aspoň trochu pozitívne. Je to prístup k zachovaniu rázu danej krajiny - Bavorsko, Dolné Sasko, Franky atď. - výstavbou budov vychádzajúcich z miestneho koloritu a ich citlivým začlenením do kultúrnej krajiny, zamedzenie stavbám síce účelných, ale do rázu a obrazu krajiny nezapadajúcich budov a budovanie modernej komunikačnej siete , ktorej chrbticu tvorili ríšske diaľnice s komplexným vybavením. Vydaním tejto dobovej obrazovej publikácie sme chceli čitateľom predložiť ďalší čriepok do mozaiky obrazu nacistického Nemecka a svojím spôsobom ich donútiť k premýšľaniu nielen nad tragickou minulosťou, ale aj nad posolstvom, ktoré nám zanechala preto, aby sme jej chyby už nikdy neopakovali.