Na Stredný východ sa Čechoslováci dostávali niekoľkými cestami a za rôznych okolností, spočiatku mnohokrát spontánne. Koncom 30. rokov mnoho československých Židov hľadalo útočisko pred hrozbou nacizmu v Palestíne. Ešte v prvých mesiacoch okupácie nemecká správa v protektoráte podporovala židovské vysťahovalectvo, takže v spolupráci so slovenskými úradmi bolo po Dunaji vypravených niekoľko lodných transportov, s ktorými odchádzali predovšetkým mladí príslušníci sionistických organizácií. Zďaleka nie všetci dorazili kvôli technickým a administratívnym ťažkostiam počas cesty. Aj tí, ktorým sa podarilo dostať sa k palestínskym brehom, obvykle museli v krajine zdržiavať ilegálne, pretože britská mandátna správa odmietala prijímať ďalších utečencov. Ďalší príslušníci sionistickej mládeže sa však do zahraničného odboja dostali aj cez Poľsko, ako bojovník od Tobruku a neskorší letec Pavel Vranský (pôvodným menom Wechsberg), rodák zo severomoravského Lipníka na Bečvú. Menšie množstvo Čechoslovákov sa do Palestíny dostalo z Rumunska. Išlo predovšetkým o mladých českých učiteľov, pôsobiacich pred vojnou v prostredí českých a slovenských komunít v Banáte a Rudohorí. Do tejto kategórie patril medzi inými aj rodák zo severomoravských Palkovíc Boleslav Ivánek, ktorý vo svojich spomienkach z roku 1947 farbisto popísal anabázu, počas ktorej sa spolu s piatimi priateľmi dostal k formujúcej sa československej jednotke na Strednom východe. Cez Maďarsko a Balkán pribudli aj utečenci z protektorátu a Slovenska, medzi nimi aj veliteľ československých síl na Strednom východe, bývalý ruský legionár Karel Klapálek, rodák z Nového Mesta nad Metují. Ani jemu sa, rovnako ako mnohým iným, nevyhlo dočasné uväznenie v Maďarsku, odkiaľ mnoho Čechoslovákov našťastie vyreklamovali spojenecké konzuláty. Najväčší prílev občanov predvojnového Československa sa však do Palestíny dostal zo sovietskej internácie. Išlo o príslušníkov československého legiónu v Poľsku, ktorí pod velením Ľudovíta Svobodu prešli ústupovými bojmi v septembri 1939 a pred hrozbou nemeckého zajatia potom ustúpili na územie pod kontrolou Červenej armády. Publikácia opisuje budovanie a službu našich jednotiek na Strednom východe av severnej Afrike do roku 1943 teda do presunu našich jednotiek do Veľkej Brtánie.