Básnická zbierka Asklépiovi kohúta je už v poradí siedma, ktorú Václav Hons vydal v posledných troch rokoch v nakladateľstve Radix, a je asi zatiaľ najhlbšou básníkovou výpoveďou o jeho živote, o jeho snoch, prianiach, prehrách, spomienkach... Verše sú plné výbušných metafor, je to trochu oscilácia medzi životom a smrťou, hodinou medzi psom a vlkom. Z postáv úžasnej gréckej histórie má autor asi najradšej Sókrata, ktorý zanechal len útržky zo svojho filozofického premietania, zo svojej etickej stability, po vreckách svojich verných žiakov, ale napriek tomu to stačilo na nesmrteľnosť. V poeme je aj premýšľanie o tom, komu my dlhujeme onoho kohúta a kto je náš veriteľ Asklépios... a kde je tá skriňa s kostlivcom nášho života. Báseň vznikala niekoľko rokov a niekoľko nocí, onen kohút trikrát zakokrhal a básnik sa snažil sám seba nezradiť… NU ČO…