Na pozadí záujmu o spoločenský život vo vidieckych obciach juhozápadnej Moravy počas neskorého socializmu autor knihy sleduje sociálnych premeny v širších súvislostiach. Život na vidieku sa menil nielen vďaka mocenským zásahom, ale aj v súlade so snahami dedinských komunít uchovať si vlastné tradície a identitu pod tlakom modernizačných procesov. Sú pritom brané do úvahy oficiálne i neformálne činnosti späté so spoločenským životom. Organizované aj neorganizované aktivity sa pritom mnohokrát prelínali a boli formované motiváciou i charakterom organizátorov a účastníkov – kľúčový význam je preto v práci prisudzovaný jednotlivcom, ich sociálnym sieťam, záľubám i hodnotám. Výrazne sú v knihe reflektované tanečné zábavy ako symbol spoločenského života, ktorý sa nevyhol nutnosti adaptácie v súlade s reguláciami a nariadeniami autoritatívnej moci. Za účelom ich organizácie sa ľudia na vidieku iniciatívne združovali v spoločenských organizáciách, aby mohli žiadať o patričnú "pečiatku" umožňujúcu organizovanie kultúrnej akcie. Mali totiž záujem o konanie zábav vo svojej obci vďaka ich tradičnej socializačnej funkcii. Predkladané interpretácie sú postavené na princípoch mikrohistórie, dejín každodennosti a symbolickej antropológie. V neposlednom rade však nadväzujú na tradíciu etnografického výskumu súčasnej dediny az metodologického hľadiska sa inšpirujú v spôsobe zaznamenávania spomienok pomocou orálnej histórie.