Kniha „Balóny slobody. Letákové operácie Slobodnej Európy 1951-1956“ je prvým českým súhrnným spracovaním jednej z kapitol dejín studenej vojny. V rokoch 1951 až 1956 bolo z územia Nemecka vedených postupne niekoľko propagandistických kampaní s využitím letákov, dopravovaných nad Československo pomocou malých balónov. Bol to historicky najrozsiahlejší projekt zasielania letákov vzdušnou na územie Československa. Aj medzi balónovými kampaňami Slobodnej Európy boli tie smerované na územie Československa v porovnaní s obdobnými projektmi pre Maďarsko a Poľsko oveľa najväčšie. Ako oficiálne výkonné organizácie vystupovali americký Národný výbor pre slobodnú Európu (the National Commitee for Free Europe) a jeho pomocná organizácia Ťahanie za slobodu (the Crussade for Freedom). Avšak skutočnými iniciátormi boli CIA a vláda USA, ktoré pokryli aj nepochybne veľké finančné náklady projektov. Vysielanie letákov bolo jedným z krokov psychologickej vojny, ktorou sa na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov snažila americká vláda čeliť predpokladanému komunistickému ohrozeniu. S popisom dobového zahranično-politického kontextu približuje práca okolnosti vzniku myšlienky balónových akcií Slobodnej Európy. Popisuje aj iné spôsoby využitia balónov ako dopravného prostriedku v studenej vojne, najmä na prepravu agentov západných spravodajských služieb do Československa v rokoch 1953 až 1954. Ďalšie kapitoly opisujú vznik prvého letákového projektu Slobodnej Európy „Vetry slobody“ (Winds of Freedom) roku 1951, operácia „Prospero“ roku 1953 a konečne najrozsiahlejšia operácia „Veto“, ktorá prebiehala v rokoch 1954-1956. Práca sa zaoberá aj rozkrývaním autorského a redakčného pozadia vzniku letákov Slobodnej Európy. Nechýba ani predstavenie podobných projektov Slobodnej Európy pre Poľsko a Maďarsko. Vysielanie balónov s letákmi vyvolávalo v totalitnom režime s jeho tuhou cenzúrou zúrivé reakcie ako v oblasti bezpečnostných a vojenských štruktúr, tak propagandy a diplomacie. Reakcie sú ďalšou témou knihy. Nie je potrebné zastierať, že masové vysielanie balónov malo aj negatívne dôsledky v podobe niektorých náhodných zranení obyvateľov pri strete s balónmi plnenými výbušným plynom. Komunistický režim sa tiež pokúsil na Slobodnú Európu zvaliť zodpovednosť za haváriu československého dopravného lietadla v Tatrách začiatkom roku 1956. Druhá časť knihy prináša chronologický zoznam jednotlivých letákov s ich popisom a obsahovou charakteristikou. Prílohou knihy je aj CD so snímkami prevažnej väčšiny letákov. Táto obsiahla príloha je cenná najmä preto, že letákov sa dodnes dochovalo napodiv len pomerne malé množstvo. Bližšia analýza ukazuje, že ide o unikátnu formu exilovej publicistiky, na ktorej sa podieľali aj významní výtvarníci. Skutočný vplyv informácií doručovaných balónmi nebolo v danej dobe možné nezávislým spôsobom zistiť. Obrovský rozsah akcií a podráždené reakcie režimu nasvedčujú tomu, že predpokladaný výsledok sa v istom zmysle dostavil. Podľa toho, čo je dnes známe o americkej zahraničnej politike v čase prezidenta Eisenhowera, nebolo bezpochyby zámerom balónových akcií pripraviť pôdu nejakú násilnú politickú zmenu s americkou účasťou za železnou oponou. Hlavným cieľom tejto etapy psychologickej vojny bolo predovšetkým zneistiť a zamestnať protivníka alebo tiež spôsobiť mu aj problémy a prípadne škody pôsobením na domáce obyvateľstvo.