"Šedé fábory hmlových rohov povievajú nocou. A benátske dámy porovnávajú svoje tučné norky s mestskými krysami." Také texty vzniknú, keď básnik prežije dlhší čas v Benátkach. Z príbehov všedného dňa, pozorovaní, asociácií a myšlienok sa stávajú poetické miniatúry, v ktorých sa odráža mesto vody a kamenných levov, mostov a holubíc. Také "zrkadlenie" sa podobá lesklej mozaike: z početných pestrých kamienkov reflektujúcich jednotlivé čiastočky vznikol zvláštne poskladaný, ale živý obraz Benátok.