Vojnové zločiny spáchané nacistami a domácimi kolaborantmi v čase druhej svetovej vojny nadobudli nepredstaviteľný rozsah a rozmanitosť. Hromadné vraždy civilných obyvateľov, detí, tehotných žien, chorých a hendikepovaných, ale aj zajatcov, ranených alebo len odporcov režimu vyvolali oprávnenú požiadavku domácej i svetovej verejnosti na potrestanie všetkých vojnových zločincov. Právne poriadky európskych krajín neboli vôbec pripravené na hromadné vraždy a krutosť ich vykonania. Až porážka nacistov a návrat k právnym štátom umožnili nielen ich vyšetrenie, ale aj odsúdenie vojnových zločincov. Vojna prekonala svojou ničivosťou všetky predstavy o ľudskej agresivite a ovplyvnila život obyvateľov nielen Československa v celej druhej polovici 20. storočia; rad preživších napokon ovplyvňuje dodnes. Sotva uveriteľné je, že trestné stíhanie posledného odhaleného vojnového zločinca, ktorý páchal svoje zločiny na území bývalej Československej republiky, zastavila až jeho smrť v roku 2013. Desiatky ďalších vrahov, ktorí sa vo funkciách táborových dozorcov alebo členov kománd SS zúčastnili aj vrážd ČS. na prahu tretej dekády 21. storočia vyšetrované prokurátormi v Spolkovej republike Nemecko. Doba zúčtovania teda ešte úplne neskončila. Čo však začalo, je spochybňovanie zločinov, zľahčovanie utrpenia obetí a postupné zabúdanie na hrôzy vojny. Zvrátená potreba ovládať, ubližovať a ničiť ich skrytá v ľudskej spoločnosti od nepamäti. Porážkou nacistov temné sily ľudských pováh nezmizli, ale môžu byť kedykoľvek vyvolané. Za zločin prichádza trest, chcelo by sa povedať. Platilo to v prípade nacistickej vyhladzovacej vojny? Ako sa k svojim činom postavili obvinení a odsúdení zločinci? A ako na ne reagovali Československo, Spolková republika Nemecko, Nemecká demokratická republika a Rakúska republika?