V doslove lekára Radkina Honzáka nájdeme dokonca termín „nepatetické memoáre“. Presne vystihuje nenápadnú osobnosť autora, ktorý opisuje svoj každodenný únavný boj s úradnou mocou socialistického Československa o možnosť usporiadať koncert, pripomenúť fanúšikom dielo Voskovca & Wericha & Ježka alebo len stretnúť sa večer s trampskými bardmi Mikim a Wabim Ryvolovými. Svoju druhú, bytostne súkromnú, vojnu viedol Ivan Dvořák aj denne, a síce s vážnym ochorením. Spokojní a nadšení diváci obvykle vedeli vytušiť len zlomok doslova nadľudského úsilia, ktoré stálo za zorganizovaním koncertu známych pesničkárov zo Šafránu alebo Spirituál kvintetu, mladší zase už nikdy nepochopia, koľko absolútne nezodpovedných, zlých a väčšinou len vopred zbabelých ľudí pomáhalo. kultúre. Ivan Dvořák robil všetko z obyčajnej lásky k muzike a jedinou odmenou mu pritom bývali letmé pochvaly návštevníkov či hudobníkov.