„Chalani sa dokonca zaradovali, keď som sa 4. januára 1999 zjavil na pracovisku. Bol som stále príslušníkom 322. taktickej letky, ktorá bola súčasťou 32. základne taktického letectva v Náměšti nad Oslavou. Vo funkcii veliteľa prvého roja som znova velil štyrom bojovým strojom Su-25K, ktoré sa v kóde NATO nazývali Frogfoot (v českom preklade Žabí noha).“ Týmto konštatovaním by som mohol ľahko nadviazať na to všetko, čo som sa snažil v skutočnom autobiograficky orientovanom príbehu priblížiť. Pohľad obyčajného mladého pilota na dianie v česko-slovenskom a neskôr českom vojenskom letectve na konci osemdesiatych av priebehu deväťdesiatych rokov. Kto v tom čase chcel lietať a lietal na bojových strojoch, často zdieľal mnou popísaný osud. Mnohí z letcov sa v knihe určite nájdu. Je z veľkej časti venovaná práve im. Moje rozprávanie je určené všetkým, ktorým vojenské lietadlá a lietanie nie sú cudzie.