Súbor piatich profilov významných francúzskych spisovateľov, ktorí prijali v rokoch 1941 a 1942 pozvanie do Weimaru na spisovateľské kongresy pod taktovkou nacistického ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Kniha prináša sondy do životného zlyhania výnimočne nadaných tvorivých osobností, mnohokrát ovenčených početnými literárnymi cenami a poctami, ktorí však svojim príklonom k fašizmu a antisemitizmu zle poškodili aj svoje inak hodnotné diela - Robert Brasillach, Marcel Jouhandeau, Ramon Fernandez Rochelle. Vo Francúzsku je účasť týchto významných literátov na weimarských kongresoch stále témou veľkých diskusií a polemík. Je považovaná za zradu intelektuálov, za kolaboráciu vzdelanej francúzskej vrstvy. Ide o živé a tiež u nás stále aktuálnu tému. Ladislava Chateau pripomína nielen osudy svojich protagonistov, ale aj málo známe skutočnosti, ku ktorým vo Francúzsku došlo v čase už pred vypuknutím prvého i druhého celosvetového vojnového konfliktu a ktoré nakoniec vyústili do antisemitského besnenia práve počas druhej svetovej vojny. Kniha pripomína atmosféru povojnového Francúzska, súdne procesy i to, ako sa táto krajina neľahko vyrovnávala s morálnou zodpovednosťou svojich literátov a umelcov, ktorí ľahostajne prihliadali na utrpenie svojich spoluobčanov, napomáhali vražednému režimu, zastierali, čo vedeli, ale najčastejšie sa. Francúzsko sa so svojou neblahou minulosťou vyrovnáva dodnes.