… pýtajú sa spisovateľka a lekár a vzájomne konfrontujú svoje spomienky na mladosť. Prežívali ich v predvojnovej a vojnovej dobe. Ona sa spolieha na svoje denníky začínajúce naivnými poznámkami terciánky, ktorá sa neskôr stáva žiačkou rodinnej školy. Tento takmer idylický život je brutálne prerušený totálnym nasadením. On je v ťažšej pozícii - všetky svoje spomienky nosia len v pamäti. Pred nami odvíja príbeh nadaného študenta gymnázia, septimána, ktorý je uhranutý divadlom, ale po maturite ho zláka medicína. Píše sa však rok 1939 a vysoké školy sú uzavreté nacistami. Život oboch hrdinov je predchnutý aj napriek stiesňujúcej atmosfére predvojnovou a vojnovou nadšením zo života, túžbou po poznaní, odhodlaním vzdelávať sa, pomáhať mladej a neskôr oklieštenej republike, ako je len možné. Cítime nadšenie dýchajúce z popisu všesokolského zletu, kultúrnych a divadelných predstavení, či už je rozprávač iba divákom alebo účinkujúcim… Zo všetkého na čitateľov dýcha dnes už ťažko pochopiteľné zaujatie vecami verejnými, étos vlasteneckých vzdelancov prvej republiky.