Od uzavretia prímeria v novembri 1918 do podpisu versailleskej mierovej zmluvy v júni 1919 potrebovali dohodové mocnosti zabezpečiť, aby sa Nemecko nevrátilo k bojovým akciám. Z tohto dôvodu sa dohodli na okupácii ľavého brehu Rýna, teda územia, ktoré sa malo v prípade nemeckého útoku stať "nárazníkovým pásmom". Tento problém sa riešil aj na Parížskej mierovej konferencii, na ktorej Francúzsko presadilo ďalšiu okupáciu Porýnia ako záruku toho, že Nemecko bude plniť povinnosti vyplývajúce z mierovej zmluvy. Britská okupácia Porýnia bola vzhľadom na politiku, ktorú do tej doby Londýn zastával, v mnohých ohľadoch prekvapivá. Aktívnou účasťou v rôznych medzispojeneckých komisiách chceli Briti predovšetkým dosiahnuť zmeny Versailleského mierového systému. Kniha si všíma najmä tri roviny tejto problematiky: rozhodovanie o osude okupovaných oblastí na medzinárodnej úrovni, dopadov týchto rozhodnutí na činnosť rôznych medzispojeneckých inštitúcií a ich účinkov na život v Kolínskej zóne s dôrazom na analýzu spolužitia Britov a Nemcov a na analýzu každodenného života vojakov Britskej rýnskej armády.