Prečo sa české médiá bulvarizujú? Prečo sa tzv. seriózna tlač aj elektronické médiá tak usilujú priblížiť sa triviálnosťou svojich obsahov a vonkajšou vizuálnou efektnosťou svojich foriem priblížiť denníkovým tabloidom či komerčným televíziám? Je to naozaj preto, že mizne inteligentný čitateľ, poslucháč, divák médií, alebo si len médiá samé uľahčujú život a na znižovanie nárokov dopytu publika sa len vyhovárajú? Všetky tieto otázky trápia mnohé intelektuály zaoberajúce sa – či už z akademickej pôdy, alebo zo živej mediálnej praxe – podobou dnešného mediálneho sveta. Sveta, ktorý formuje, a často deformuje verejnú mienku, napríklad len tým, že mnoho podstatných informácií nezverejní, lebo sa mu už medzi všetku tú bulvárnu čalamádu nezmestia. Istým paradoxom je, že téma bulvarizácie českých médií sa tiahne odborným, profesijným a sčasti aj poučene-laickým diskurzom už mnoho rokov. Už v roku 2004 sa v priestoroch Ministerstva kultúry SR v Prahe na Maltézskom námestí konala konferencia s rovnakou témou – Bulvarizácia médií. Organizovali ju vtedy spoločnosť Česká média spolu s Inštitútom mediálnej komunikácie pri Univerzite JA Komenského. Téma však zďaleka za roky od toho času nezanikla. Skôr – možno aj pod vplyvom nástupu nových, taktiež vizuálne veľmi agresívnych médií (internetu) nabralo na dynamike a brizancii. O málo viac ako dekádu potom, 21. októbra 2015, sa tam tiež odohrala konferencia s názvom Bulvarizácia českých médií. Vystúpili na nej ako zástupcovia akademickej sféry, vysokoškolskí pedagógovia, tak ľudia z mediálnej praxe, redaktori, šéfredaktori, ale aj nezávislí intelektuáli, ktorí prichádzajú so svetom médií do styku aj profesionálne, ale z iného uhla. Pokúsili sme sa spoločne predostrieť určitú škálu námetov, myšlienok a vysvetlení, ako a hlavne prečo k bulvarizácii českých médií dochádza a aký to má vplyv na mediálne publikum a všeobecne na spoločnosť. Z pochopiteľných dôvodov sme sa nepokúšali o vymýšľaní nejakých návodov či postupov, ako tieto trendy zastaviť či zvrátiť, pretože také inžinierstvo nemá žiadny zmysel ani opodstatnenie. Úlohou moderného intelektuála je snažiť sa čo možno do hĺbky zachytiť a analyzovať problém, hľadať jeho podstatu a upozorňovať na (niekedy málo viditeľné) súvislosti. Ide teda o pochopenie problému, nie jeho riešenie. Tento problém nemá iné riešenie, než spontánny vývoj mediálneho sveta v kontexte spoločenských, politických či ekonomických udalostí. Je možné, že po nejakom čase sa znova zastavíme a pozrieme sa, kam onen vývoj naše médiá zaviedol, a tiež, či sa potvrdili, alebo naopak vyvrátili niektoré naše domnienky a analýzy. V tom je cena podobných stretnutí aj nadčasový význam toho, že sú pre budúcnosť zachytené aspoň v písomnej forme – napr. prostredníctvom tohto zborníka. Zaradili sme doň väčšinu príspevkov, ktoré na konferencii zazneli. Chýba príspevok redaktora Ľudových novín Martina Shabu, ktorý bol na konferencii samotnej vítaným prínosom ako pohľad človeka z aktuálnej praxe v dennej tlači, avšak do predsa len kontextuálne aj odborovo širšie polemiky – ako viacmenej popis praxe v jednom periodiku – príliš nezapadal. Naopak je tu navyše príspevok Martina Kasardu, ktorý sa veľmi dlho zaoberá rolou bulváru v kontexte slovenských médií a jeho pohľad je nesporne inšpiráciou pre naše uvažovanie nielen ako skúsenosť zo susednej, hoci kultúrne aj historicky neobyčajne blízkej krajiny, ale aj tým, ako originálny zvolil autor uhol pohľadu na danú problematiku. Veríme, že tento zborník bude platným príspevkom k odbornej i laickej diskusii o úlohe a stave masmédií a možno aj inšpiráciou pre nejakú ich budúcu prípadnú kultiváciu.