Talianska Cantos (LXXII-LXXIII) bola napísaná taliansky koncom roka 1944, kedy bolo zdevastované Taliansko rozdelené (Spojenci a talianska vláda ovládali juh, Nemci a Mussoliniho Republika Salo sever) a Ezra Pound veril v jej možnú obrodu. Kvôli obsahu týchto dvoch spevov bol súbor Cantos mnoho rokov (do roku 1987) vydávaný bez nich. V českom vydaní ich uvádzame ako prológ Pisánskych Cantos, ako výraz postojov, z ktorých plynie aj Poundovo väznenie pri Pise a trinásť rokov núteného pobytu v ústave pre duševne chorých delikventov vo Washingtone.

Pisánska Cantos (LXXIV-LXXXIV) vznikala počas Poundovej internácie v kárnom tábore americkej armády pri Pise v roku 1945. Ich jedenásť dlhých spevov (samo Canto LXXIV má viac ako 800 veršov) bolo napísané za najťažších podmienok: v klietke lekárskom stane po tom, čo sa šesťdesiatročný Ezra Pound zrútil. Sú sekvenciou mnohých faktov a obrazov, ktoré si Pound vybavuje vo chvíli, keď sa mu prevrátil život a kedy sa rozpadá svet, v ktorý veril (okolnosti sú podrobne vykreslené v obsiahlom eseji Evy Hessa, ktorý je súčasťou komentárov v tomto českom vydaní). Keď bola Pisánskym Cantos v roku 1949 udelená americká Bollingenská cena za najlepšie básnické dielo roka, búrky v tlači prenikli až do Kongresu.

"Je to zrejme najväčšia básnická skladba, ktorú prinieslo toto storočie," napísal spisovateľ Thornton Wilder.