Svetoznámy egyptológ a kulturológ Ján Assmann (* 1938) sa približne od prelomu tisícročia okrem iného sústavne venuje obrazom Egypta v postrenesančnej európskej kultúre, obzvlášť na poli literatúry či eseistiky (napr. u Thomasa Manna či Sigmunda Freuda) av hudobne d. u Händela, Verdiho či Schönberga). Jeho brilantný rozbor Čarovnej flauty - "tretieho veľkého enigmatického diela našej kultúry" vedľa Shakespearovho Hamleta a Leonardovej Mony Lisy - ponúka obsahový aj žánrový kľúč k zdanlivej zmätenosti operného deja a umožňuje pochopením historických súvislostí oživiť plnú estetickú dušu.

"Kúzelná flauta uvádza na javisko rituál, ktorý sa pred divákmi nielen odvíja, ale tiež ich subtílne a pritom intenzívne vťahuje do rituálneho diania. V tom tkvie jadro estetickej idey, na ktorej opera spočíva az ktorej vyplýva všetko ostatné, teda jazyková a hudobná dramaturgia diela Je to myšlienka jedinečná a geniálna, neviem o inej opere, ktorá by bola pojatá takto kompletne ako výkon rituálu – hoci sú vzťahy medzi operou a rituálom všeobecne vzaté tesné av raných talianskych operách často nachádzame jednotlivé rituálne scény, napríklad výstupy zaklínania duchov alebo obetovania. Hoci Kúzelná flauta v tomto prepojení rituálu s operou dosahuje úplný úspech, nemalo dielo v tomto ohľade žiadnych predchodcov a nenašlo ani následníkov."