V roku 1929 Stalin zahájil proces poľnohospodárskej kolektivizácie, ktorá sa v podstate stala druhou ruskou revolúciou. Milióny väčších i menších poľnohospodárov boli postupne prinútené odovzdať svoju pôdu novovytvoreným agrárnym podnikom - družstevným kolchozom alebo štátnym sovchodom. Tragickým dôsledkom kolektivizácie bol prepad poľnohospodárskej výroby nasledovaný smrtiacim hladomorom, aký nemá v európskej histórii obdoby. Medzi rokmi 1931 a 1933 v Sovietskom zväze zomrelo hladom najmenej päť miliónov ľudí. Sovietske vedenie však pomoc obyvateľstvu v dotknutých oblastiach zámerne neposkytlo a tragédiu naopak využívalo k svojim politickým cieľom. A ako konštatuje autorka, takmer dve tretiny z celkového počtu mŕtvych boli Ukrajinci, ktorí nezahynuli vinou chybnej hospodárskej politiky, ale stali sa obeťami Stalinovho cieleného štátneho teroru.